Nedeľa
začala štandardne, budíček, rýchle raňajky, umyť zuby a šup
šup na trať do voľných tréningov. Po odjazdení prvého tréningu
Alcatelko i ja sme začínali tušiť technické problémy, Haki bol
v štandardnom kľude. Na skútroch sa odservisovali nutné úkony a
čakalo sa na povinnú kvalifikáciu. Do kvalifikácie sme išli
slušne nabudení a všetci sme boli ochotní zo seba vydať maximum.
No osud mi nebol veľmi naklonený a po odjazdení prvého
zavádzacieho kola mi motor skapal. Keďže je povinnosťou jazdca
odjazdiť 3 celé kolá musel som skúter za každú cenu „zobudit“
čo sa mi aj niekoľko krát podarilo no nikdy som neprešiel viac
ako 50-80m … Týmto spôsobom som odkrúžil - odtlačil 3celé
kolá a pekne nahnevaný som zamieril do depa. Alcatelko a Haki
odjazdili celú kvalifikáciu a Haki svojím najlepším časom
jednoznačne potvrdil favorita tohtoročnej sezóny.
Asi takto to vyzeralo počas meraného tréningu v odstavnom depe:
Po zistení
chyby – zadreté ložisko na kľukovom hriadeli som v podstate
preteky zabalil. No Peter - náš technický poradca :-) Haki aj
Alcatelko ma začali hecovať, že musím prehodiť motor a do
preteku za každú cenu nastúpiť. Kedže sa mi podobný problém
stal minulý rok v Maďarsku pre istou vozím náhradný starý motor
bez valca, len osadený kľukovým hriadeľom. Kto sa niekedy vŕtal
v skútri vie, že táto výmena trvá niekoľko hodín no ja som na
to mal necelé dve hodiny. Pustil som sa do práce, nakrátko som
len odskočil na povinnú rozpravu jazdcov a činovníkov Slovenskej
motocyklovej federácie a znovu k motoru. Priznám sa do poslednej
chvíle som neveril, že to stihnem a keď to aj stihnem či bude
možné na tom jazdiť. Na motor som nahodil starý valec... tesnenia
aké boli po ruke, karburátor, variátor a spojka boli naladené na
iný valec a to že som to nakopol asi na tretí pokus bol absolútny
zázrak. Asi 7minút pred pretekom som si za pochodu umýval ruky aby
som si moc nezababral pretekové rukavice od oleja, Peter zobral
skúter na „skúšobnú jazdu“ po priľahlej cestnej komunikácii
a ja som len tak tak dobehol k vjazdu na trať. Peťo mi podal skúter
a povedal len nech sa držím... Ísť na tom skútri bolo ako
jazdiť na divokom koni :-)
No žiaľ nebol som sám kto mal
problém, Alcatelko avizoval zlyhanie motora a už ani neabsolvoval
zahrievacie kolo - vravím si zaujimavý začiatok a bol som
absolútne presvedčený, že ho zakrátko budem nasledovať. No osud
si povedal niečo iné a ja som odjazdil prvý pretek na „divokom
koni“ tak, že som jazdil na úrovni môjho minuloročného času.
Dokonca som skončil predposledný :-). Haki prvý pretek vyhral. V
boxoch bolo opäť veselo, moje nervy trochu ustúpili a keď som
videl odlomený kus piestu a valca v Alcatelkovom motore bolo mi
jasné že môžem byť rád že sa mi len zadrelo ložisko... Do
druhého preteku som nastúpil trochu ukľudnený, pneumatiky
nahriate, motor málinko doladený a všetko tak ako má byť.
Skončil som samozrejme na poslednom mieste, ale v podstate tým, že
som odjazdil celý pretek a tým, že to ten motor všetko
vydržal som vyhral sám nad sebou – lebo tie preteky pre mňa
vlastne skončili už doobeda :-), a v podstate som asi lepší
mechanik než jazdec :-).
Aby
som to tak v krátkosti zhrnul, pretek v Dunajskej Strede nás stál
veľa energie i peňazí / dva rozšrotované motory /, ale v
podstate vyhral jeden z nášho tímu a to si ceníme najviac.
Touto
cestou ďakujeme za pomoc kamarátovi Petrovi za neustálu podporu
v depe a boxoch a samozrejme rodinným príslušníkom...
Firme
Silk&Progress s.r.o - Česká Republika , Sapa - Žiar nad Hronom a M&P optik – Liptovský Mikuláš
za priamu i nepriamu podporu.
Zopár fotočiek
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.